Čím sme?

Dostali sme sa do stavu, kedy sa jedinečnosť mení na fádnosť. Zo zaujímavého sa stáva nudné, otrepané, rovnaké. Nie sú to veci, sme to my. Vo vnútri aj navonok. Snažíme sa podobať našim „idolom“, podľa ktorých upravujeme svoje šatníky, myslenie, výzor aj chovanie. Všetci máme niečo, čo nás robí odlišnými, ale v zmysle moderných rituálov sa toho vzdávame. Vzdávame sa našich snov, nápadov aj bláznivých úletov. Prestávame veriť v samých seba, prestávame tvoriť podľa svojho uváženie. Nechávame sa obmedzovať a zväzovať prístupom iných. Namiesto vlastného názoru čakáme na názor iných, na názor väčšiny. Mať vzor samozrejme nie je zlé. Stovky športovcov, umelcov, politikov či aj obyčajných ľudí, dokážu denne motivovať a ukázať smer miliónom nasledovníkov. Je však rozdiel nechať sa niekým motivovať a byť niekým ovládaní. A to sme presne my v dnešnej dobe. Skupinke sa darí motivovať, ďalšej zase byť motivovaným, ale čo ten zvyšok? Rady hlúpych otrokov sa čoraz viac a viac zväčšujú, mocnitelia sú silnejší a obyčajný človek je bezbranný. Zabudli sme čím sme a čím môžeme byť. A ako som už raz dávnejšie spomenul, zabudli sme snívať...